Civilizácie v oblasti Mezopotámie

Autor: Daška Brösztl | 5.1.2012 o 22:52 | (upravené 1.7.2014 o 21:05) Karma článku: 5,57 | Prečítané:  3071x

Prvá vyspelá civilizácia v povodí riek Eufrat a Tigris. (dnešný Irak, Kuvajt) Pôvodné obyvateľstvo, mezopotámske kmene nezanechali po sebe písomné pamiatky, vieme o nich iba z archeologických vykopávok.

 

Život človeka veľmi významným spôsobom ovplyvnila neolitická revolúcia, ktorá znamenala prechod od zberačsko-loveckého života k usadlému, založenému na poľnohospodárstve. Keďže poľnohospodársky spôsob života a poľnohospodárska výroba si vyžadovali úrodnú pôdu a vodné zdroje, vznikali prvé civilizácie v okolí veľkých riek. Jednou z prvých vyspelejších civilizácií, ktorá šírila svoj vplyv do okolitých menej vyspelých oblastí, bola Mezopotámia. Jej územie ležalo v povodí stredného a dolného toku ázijských veľtokov Eufrát a Tigris. Názov Mezopotámia pochádza z gréčtiny čo sa prekladá ako medziriečie.

Najstaršie obdobie Mezopotámskych dejín je známe ako obejdská kultúra (z pol. 4.tis. PNL). Prvé mestá vznikali už v dobe obejdskej kultúry, ale bolo rozlohou malé (Tell Ukajr – 7ha.) Na rozdiel od ranodynastického obdobia, v ktorom vznikali už veľké mestá (Uruk – 435ha.)

Ranodynastické obdobie ( datovanie cca 3000 – 2500 PLN) Pamiatky z tohto obdobia, ktoré sa zachovali sú napr. figúrky z kovov ľudí alebo zvierat. Toto obdobie je dobou rozvoja prvých sumerských mestských štátov, ktoré vznikali prevažne na juhu krajiny.

Sumeri sú prvými obyvateľmi Mezopotámie od ktorých sa nám zachovali prvé písomné pamiatky. Odkiaľ presne prišli sa nevie, ale pravdepodobný smer ich príchodu je od dnešného Iránu. Aj keď neboli pôvodným obyvateľstvom, prevyšovali úrovňou vyspelosti nad tunajšími. Pripisuje sa im vynález kolesa, hrnčiarsky kruh, prvého písma – klinové (klinopisné tabuľky – najmä záznamy hospodárstva)

Najvýznamnejšie sumerské mestá boli: Uruk, Ur, Eridu, KIš, Lagaš, Nippur. Centrom mesta bol chrám, mestá mali vlastné hradby, a chrámovým kňazom sa preukazovala veľká úcta. V kmeňoch sumerov mali rozhodné slovo slobodní muži a rada starších. Moc bola sústredená v rukách vládcu, ktorý bol označovaný ako ensi alebo lugal a bol súčasne najvyšším kňazom.

Politicky rozdrobené sumerské štáty viedli medzi sebou neustále boje o nadvládu, z ktorých víťazne vyšiel vládca mesta Umma – a bol to Lugalzagezi. Najprv dobyl Lagaš a postupne ostatné mestské štáty. Jeho vláda však netrvala dlho, a bol porazený Sargonom z Akkadu, ktorý tak ovládol celý Sumer. (jeho vláda nastolila viac poriadku, ale aj viac krutosti.

Sargon sa stal prvým zjednotiteľom Mezopotámie, založil mesto Akkad, ktoré sa stalo hlavným mestom Akkadskej ríše (cca od 2340 PNL do 2200 PNL) Sargon sa stal jediným vládcom Sumeru z Akkadu a vybudoval centralizovanú ríšu založenej na neobmedzenej moci panovníka. Podnikal úspešné výboje do Sýrie, zbúral hradby sumerských miest aby zoslabil možnosť vzbury, nechal budovať zavlažovanie kanály, vytvoril jednotný systém mier a váh ... V náboženstve dochádzalo ku splývaniu sumerských a semitských zvyklosti, ale Sumerčina ostala aj naďalej oficiálnym jazykom. Sargonova ríša sa rozpadla po 150 – ročnej existencii a jej územia ovládli ďalšie semitské kmene Gutejcov (približne 100 rokov vlády). Po nich vládli v kraji panovníci z mesta Ur, ktorých porazili kmene Amoritov. Príchod Amoritov znamenal počiatok prevahy semitského obyvateľstva pred pôvodným sumerským.

Nové zjednotenie Mezopotámie vzišlo zo strednej časti Mezopotámie – z mesta Babylon. Okolo roku 1900 PNL ovládla Babylon amoritská panovnícka dynastia, ktorá založila Starobabylonskú ríšu, ktorá pretrvala do roku 1600 PNL. Najvýznamnejším vládcom Starobabylonskej ríše bol Chammurapi (bol v poradí 6.panovník), ktorý ovládol všetky dôležité štáty Mezopotámie – Ur, Uruk, Lagaš, Larsa, Isin, Nippur, Kiš, Aššur a Ninive. Chammurapi rozdelil krajinu na oblasti, ktoré riadili jeho správcovia. Je taktiež autorom najstaršieho známeho písaného zákonníka na svete. Ja jeho panovania bolo trestné právo veľmi prísne. Platili zásady ako oko za oko, zub za zub. Po Chammurapiho smrti ríša upadala, bola oslabená a preto ju roku 1594 PNL dobyli Chetiti a obsadili Babylóniu na čele s Muršilišom I. Územie Babylónie obsadili Kasiti a Aramejci. Úpadok Babylonskej ríše vytvoril priestor pre vzostup jej severného suseda – Asýrie.

Staroasýrska ríša existovala paralelne so Starobabylonskou ríšou. Panovník Šamši Adad sa zmocnil nielen Asýrie, ale aj východnej Sýrie. Mal silne vojsko a na tú dobu dobre vycvičených špiónov. Po jeho smrti nastal v krajine rozpad (v tom čase bola v Babylone vrcholná vláda Chammurapiho, a Asýria sa stala súčasťou Starobabylonskej ríše.

Po páde Starobabylonskej ríše sa v priebehu 16. storočia PNL v Asýrii mocensky presadili Churiti a tí okolo roku 1650 PNL vytvorili ríšu Mitanni (aj napriek tomu ostávali pod kultúrnym vplyvom Babylónie. Po necelých dvoch storočiach sa začali v ríši prejavovať rozpory, ktoré Asýrčania využili a založili Stredoasýrsku ríšu, ktorá existovala v rozmedzí 14. – 11. storočia PNL. Vrcholna vláda za Salmanasara I. a Tukulti – Ninurtu I. Koniec 13. storočia znamenal úpadok asýrskej moci. K novému mocenskému vzostupu Asýrie došlo za vlády Tiglatpilesara I., ktorý si podmanil aj Babylon. Po jeho smrti sa ríša rozpadla a ovládli ju Aramejci.

Novoasýrsku ríšu datujeme od 8. do 7. storočia PNL. Okrem výbojov a vojen sa králi venovali aj veľkolepej výstavbe najmä palácov a chrámov. Známy sa stal Tiglatpilesar III., ktorý viedol kruté vojny. Nahromadil bohatstvo, ktoré umožnili jeho potomkom výstavbu hlavného mesta Ninive. Jeho nástupcom bol Sargon II. Roku 689 PNL dobyl Babylon a jeho nástupca Aššurbanipal I. sa postaral o obsadenie Egypta roku 671 PNL. (známa je Aššurbanipalova knižnica)

Novoasýrska ríša padla roku 612 PNL a spolu s ňou bolo zničené aj mesto Ninive. Územie Asýrie sa dostalo pod vplyv vznikajúcej Novobabylonskej ríše.

Prvým kráľom Novobabylonskej riše, ktorá existovala na prelome 7. a 6. storočia PNL sa stal Nabupalasar. Najslávnejším panovníkom bol Nabuchodonosor, ktorý skrášľoval Babylon. (hrady, Ištarina brána, Semiramidine záhrady). Roku 587 PNL dobyl Jeruzalem ...

istar.jpg

(Ištarina brána)

Babylon sa vzdal Perzskej ríši bez boja a preto kráľ Kýros zakázal vyplieniť Babylon a zachoval v ňom všetky administratívne a náboženské inštitúcie. Novobabylonská ríša bola tak poslednou samostatnou etapou vývoja Mezopotámskej civilizácie.

babylon_small.jpg

 

 

Bibliografia:

BURIAN, J. - OLIVA, P.: Civilizace starovekeho stredomori. Praha 1984

NOVAKOVA, N. - PECHA, L. - RAHMAN, F.: Dejiny Mezopotamie. Praha 1998

OLIPHANTEOVA, M.: Atlas starovekeho sveta. Praha. 1993

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?