Veľká časť priateľstiev vzniká počas školy. Základná, stredná, výška ... No veľa z toho po škole aj skončí. Už sa len zhodou okolností stretnete na ulici (alebo si zablahoželáte na facebooku), ale niektoré vzťahy vám ostanú na celý život.
Ja si neviem predstaviť, žeby v mojom živote niektoré osoby chýbali. Pomyselne vidím prázdne miesta, ktoré by som kvôli tomu mala, a je to bolestivá predstava. Všetky moje top priateľstvá vznikli počas strednej školy. Na škole sa v triede stretne tak rôznorodá skupinka ľudí ako sa len dá. Extroverti, introverti, optimisti, flegmatici, nerváci, triedni šaškovia, bifľoši a rôzne iné charaktery. Mala som to šťastie, že dvadsaťosem ľudí v triede sa zišlo a bolo bez chýb. Z toho jeden chlapec, áno z počiatku to s nami nemal ľahké, ale zvykol si ;) (Podotýkam, že som vždy lepšie vychádzala s opačným pohlavím, no na strednej som s dvadsaťšesť dievkami vychádzala na jednotku.) Každá bola iná, svojská a napokon sme si s niektorými boli také podobné. Zbožňujem rozmanitosť ľudí. Je to tak úžasné keď spolu nažívajú rozdielne osoby, jedna vedľa druhej a dokonalo im to klape. Za celé štyri roky si nespomínam, žeby sme sa niekedy hádali, výnimka bola možno stužková, ale to je normálka keďže každá mala svoju predstavu (no po stužkovej sme všetky boli nadmieru spokojné a šťastné, že to dopadlo podľa našich predstáv.) Do môjho skromného sveta počas strednej pribudlo niekoľko ľudí, ktorých hrdo môžem nazvať – súčasť môjho života. Aj keď niektoré osoby nemám možnosť vidieť tak často ako by som chcela, puto medzi nami je silné aj na diaľku. Vzťah si prosto treba budovať. Treba na ňom pracovať ak nám na ňom záleží. Byť verný a úprimný priateľ je základ. Tiež obetovať svoj čas a byť k dispozícií, ak sa potrebujú požalovať, vyplakať alebo len tráviť spoločný čas (spomienky, ktoré spolu nadobudnete vám ostanú navždy.) Majme ich vždy v srdci a buďme tu pre nich tak ako oni pre nás
,,Zabúdať na staré priateľstvá pre nové je ako vymieňať plody za kvety." Marcus Tullius Cicero.
