Hlboké myšlienky všedného dňa: Plač.

Autor: Daška Brösztl | 2.9.2015 o 23:55 | (upravené 3.9.2015 o 3:14) Karma článku: 1,37 | Prečítané:  518x

Je pravda, že ja osobne sa veľmi silno stránim plakať pred ľuďmi. Z časti preto, že si pri tom pripadám slabá a zraniteľná a z časti preto, že nechcem zaťažovať okolie svojimi problémami. Veď každý nejaké má.

No to neznamená, že si myslím, že plakať by sa nemalo. Naopak. Súhlasím s tým, že plač človeku pomáha sa vyventilovať. Častejšie to robia ženy a muži s tým majú viac problém (asi si myslia ako ja, že keď budú plakať a náhodou ich niekto načape, vyzerali by slabí.) No plač je naozaj prospešný, a to nie len z dôvodu, že si prečistíme oči od nečistôt. Ale človek sa potom cíti akosi ľahšie.

Často stretávam uplakané ženy. Áno sme citlivejšie stvorenia je to tak. Tie ženy čo stretávam sa zväčša ani už nesnažia tie slzy schovať, len málokedy to robievajú. Keďže slzy sú predovšetkým sprievodným javom smútku vždy premýšľam čo sa im asi stalo, kto im ublížil a či vedomky alebo nie. Ako som už spomínala snažím sa plakanie na verejnosti obmedziť na nulu, aj keď občas mám chuť si uprostred rušnej ulice sadnúť na zem spojiť ruky a bedákavo nariekať (áno som žena.)

,,Čas od času vyplakať sa – vyčistí to dušu ako osviežujúci dážď." Citát z knihy Dracula - Bram Stoker.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.

DOMOV

Danko: Ak nedáme energetiku do poriadku, v koalícii radšej nebudem

Šéf SNS hovoril v súvislosti s Holjenčíkom o trestnoprávnom dopade.


Už ste čítali?