Hlboké myšlienky všedného dňa: Pocity z ľudí.

Autor: Daška Brösztl | 30.9.2015 o 23:59 | (upravené 2.10.2015 o 1:29) Karma článku: 1,74 | Prečítané:  619x

Padnúť si do oka, sedieť si, pasovať, byť na rovnakej vlnovej dĺžke ... Tak všelijako sa tomu hovorí.  A možno ešte aj vrana k vrane sadá ...

Ako je možné, že s niekým koho poznáme len krátko, sa cítime skoro stopercentne dobre, až na malé percento ak je to opačné pohlavie a my ženy to prosto máme v sebe to svoje – zahrabnem si vlasy, lebo čo ak mi hlúpo stoja či vyzerajú neupravene, upravím si tričko, lebo čo ak sa mi posunulo inak ako má na mne vyzerať a podobne. No inak sa cítime spokojne a samí sebou a máme pocit, že osobu poznáme už roky a nie len pár mesiacov či týždňov. Máte si čo povedať, nič nie je silené či prehnané a vieme, že toto jednoducho fungovať bude. A na druhej strane tiež poznáme človeka, rovnako krátko, ale tie pocity sú iné. Necítime sa úplne komfortne v jeho prítomnosti. Nie žeby vyslovene zle, či nepríjemne lebo je to dobrý človek všetko je v poriadku no niečo tomu chýba ... Ako sa to volá?

„Príliš veľa myslíme a príliš málo cítime. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť..." Charles Chaplin.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.

DOMOV

Danko: Ak nedáme energetiku do poriadku, v koalícii radšej nebudem

Šéf SNS hovoril o trestnoprávnom dopade.


Už ste čítali?